1. Avalon
Kathine dobrodružstvá!
Avalon
Dnes ráno bolo krásne, vtáky pospevovali, svietilo slnko a jemne pofukoval vetrík. Vstala som o siedmej ráno, prezliekla som sa a vyniesla smetí. Ale bolo tak krásne že som musela ísť von na bicykel. Išla som práve okolo lesa zrazu som počula kňučanie. Zložila som bicykel a šla som sa poobzerať ďalej. Zrazu vidím v tráve niečo biele a malé, pribehnem bližšie a zrazu vidím malého vlka. Mohol mať tak 3 týždne. Mal otrhanú srsť a bol doškriabaný až mu tiekla krv. „Čo robí tak ďaleko od svojej svorky?“ premýšľala som. Popozerala som si ho poriadne a nemal žiadne väčšie zranenia len škrabance, tiež som zistila že je to fenka. Zobrala som ju do košíka ktorý mám na bicykli a utekala domov. Keď som prišla domov tak všetci sedeli za stolom a jedli raňajky. „Kate kde si bola?“ opýtal sa otec. „ Bola som sa prejsť na bicykli a aha čo som našla“ a ukázala som otcovi malého vlka. Otec vypulil oči. „ A...a...ako si ho našla?“ povedal otec a pomaly zobral malého vlka do svojho náručia. „Dlhý príbeh“ odpovedala som. Otec mi dal späť vlka a utekal do svojej osobnej kancelárie, utekala som za ním. Otec sa hrabal vo svojej knižnici až napokon vytiahol knihu s názvom Všetko o vlkoch. Listoval v nej až sa ma napokon opýtal- Ako ďaleko mohol byť od brloha? „Ja...ja.... neviem, viem len že bol na okraji lesa dosť ďaleko od smečky čo tam žije!“ povedala som napokon otcovi.
Otec síce nie je žiadny profesionál na zvieratá no na kone áno. Dlhé roky pracoval na svojom vlastnom konskom ranči až dokým sa neoženil potom ho predal. Keď ho potom predal tak pracoval dlhé roky v zoo no potom skončil a začal pomáhať mame v ambulancii ošetrovať zvieratá.
„Vyvrhli ho!“ povedal otec. V tom som dostala nápad- Môžem si ho nechať! Otec pokrčil obočie. „No ja...ja neviem...je...je to predsa len vlk mal by ísť do prírody. A navyše máme už dvoch psov.“ odpovedal mi otec. „Prosím budem sa o neho riadne starať aj...aj po ňom upracem prosím dovoľ mi ho, v prírode by zahynul!“ prosíkala som otca. „No tak dobre, nechaj si ho ale berieš si na neho plnú zodpovednosť!“ povedal otec a ja som už len kričala ďakujem oci ďakujem! Zbehla som dole schodmi na poschodie kde ležala Border kólia Skiper a Westík Juno. A tiež nesmiem zabudnúť na mačku Urániu. „Ahojte kamaráti aha kto bude s nami bývať!“ prihovorila som sa im a ukázala vlčiatko. Skiper sa hneď zachovala ako správna matka a pritúlila si ho k sebe, ako mále šteniatko. „Avalon, bude sa volať Avalon.“ Povedala som si sama pre seba a pohladila Skiper aj Avalon.
