2. Hrozný deň
Na ďalší deň v pondelok už nebolo tak pekne ako včera. Bolo zamračené vtáky sa skryli a vietor fúkal až veľmi. Keď som išla skontrolovať psy čakalo ma nemilé prekvapenie, Avalon ocikala celé druhé poschodie. „Avalon!“ skríkla som na ňu. Utekala som dole po mop aby sa to nedaj bože dozvedeli rodičia. No lenže samozrejme Riko (nevlastný brat) ma prekukol. „Fuj to je čo?!“ povedal Riko pozerajúc na ocikanú podlahu. „Nepovieš to rodičom však?“ opýtala som sa ho. „No to sa ešte uvidí“ šibalsky sa na mňa pozrel. „Chcem tvoj mobil“ dodal. „Čo? Je ti len 11 a mobil máš na môj môžeš zabudnúť!“ odmietla som ho. „Tak 10 eur“ navrhol. „5 viac nie“ odpovedala som na jeho hlúpy návrh. „6 a dám ti pokoj!“ vyhlásil. „Dobre na!“ podala som mu 6 eur. Začala som vytierať podlahu keď vtom prišiel Danny (starší otravný brat). „Kate nehanbíš sa všetko tu ocikať“ povedal ironicky so smiechom. „Zmĺkni Danny!“ skričala som nahnevane a doutierala dlážku. „Nestíham!“ skríkla som keď som sa pozerala na hodinky. Rýchlo som utekala odložiť mop. No vtom som preskočila prvý a druhý schod a dopadla na zem pod schodmi. „Auuuu!“ skríkla som. Snažila som sa čo najrýchlejšie zodvihnúť a odložiť mop. A už som na druhom poschodí. Rýchlo utekám po schodoch na tretie poschodie do svojej izby sa prezliecť a vtom zbadám ž ruky mi tečie krv. „Nie toto mi ešte chýbalo!“ hovorím hrabajúc sa v šuflíku s lekárničkou. Keď som našla leukoplast a konečne si zalepila ruku, zo svojho šatníka som vyhodila modré tričko s krátkym rukávom, biele legíny a rúžovú mikinu. Za rekordnú minútu som bola oblečená s taškou na pleci pripravená ísť do školy. „Kate nezabudni sa naraňajkovať!“ kričí mi mama z kúpelky. „Dobre!“ kričím jej z kuchyne. Zobrala som si rožok s maslom a vošla do chodby. Obula som si svoje čierne baleríny a utekala na autobusovú zastávku. Keď som tam dobehla autobus práve odchádzal. „Nie čakajte prosím!“ kričala som za autobusom. Musela som ísť pešo, za 15 minút som bola pri škole, rýchlo som vošla do šatne a vhupla do triedy, kde už na mňa pozeral pán Zinklben svojím zamračeným pohľadom. „Katerin Bonskariová čo ťa zdržalo že si prešvihla 10 minút z matematiky?!“ opýtal sa pán Zinklben hrubým hlasom. Kate mu chcela porozprávať celý svoj príbeh ale na to nebol čas tak len ticho povedala- Prepáčte pán Zinklben. „Si po škole Bonskariová!“ povedal pán Zinklben a pohľadom naznačil že si má sadnúť. Kate ticho prešla k voľnému miestu pri Jazmíne a sadla si. Jazmína je Katina najlepšia kamarátka už od základky. Pán Zinklben nemal najlepšiu náladu a preto dal všetkým opisovať strašne dlhé a neprečitateľné učivo ktoré napísal, svojím škrabopisom na tabuľu. Konečne zazvonilo na ďalšiu hodinu. „Čo ťa zdržalo?“ opýtala sa ma Jazmína. „No vieš.....“odmlčala sa Kate a znova začala „proste som to nestihla aj tak po škola ma nezabije.“ „No jasnéééé, čo mi tajíš?“ a Jazmína sa spýtavo pozrela na Kate. „Ale nič“ zaklamala Kate. „Tak dobre, musím ísť na WC“ povedala Jazmína a odišla. Kate sa pozrela na Lissy Doussyovú- najobľúbenejšie dievča v triede- a jej dva „slúžky“ ako sa pozerajú na jej nové topánky. Tie dva slúžky to sú Daisy a Kloe, kamarátia sa s ňou len preto lebo je bohatá a obľúbená. A aby som nezabudla na jej priateľa Johana Hiltona. Kto by jej nezávidel veď je bohatá má krásne dlhé blond vlasy, nikdy nepríde do školy v tom istom oblečení a k tomu býva v luxusnej vile. A už viem kto by jej nezávidel jej staršia sestra Cherry Doussyová. Cherry je najobľúbenejšie dievča na celej škole. A opäť zvoní. Konečne sa to celé skončilo, o druhej idem konečne domov. Doma som zaliezla do svojej izby a napísala úlohy. Našťastie už do konca dňa Avalon nič nevyviedla a ja som si konečne po tom hroznom dni mohla ľahnúť a spať.
